"Počas týchto desiatich mesiacov nacistický režim a vojna naplno
zasiahli všetkých obyvateľov mesta. V máji a júni 1944 boli deportované
tisícky košických Židov, no po nástupe Strany šípových krížov k moci v
októbri 1944 nebola v bezpečí už žiadna skupina obyvateľov," uviedli organizátori výstavy Košice / 1944 - 1945.
Podľa Viedenskej arbitráže z novembra 1938 muselo Československo
postúpiť územia dnešného južného Slovenska vrátane Košíc horthyovskému
Maďarsku. V marci 1944 sa začala nemecká okupácia Maďarska, 19. januára
1945 vstúpila do Košíc sovietska armáda.
Výstava zachytáva aj príbehy rómskeho holokaustu, prenasledovania a
deportácií skutočných i domnelých oponentov nacistického režimu či
zabudnutý príbeh odvlečenia niekoľkých stoviek stredoškolákov na front.
Zároveň prezentuje príbehy záchrancov, z ktorých viaceré neboli doteraz
zverejnené.
Ako informovala knižnica, časť výstavy je venovaná problematike pamäti
na druhú svetovú vojnu v Košiciach a téme bádateľsky orientovanej výučby
dejepisu. Ide o súčasť projektu, ktorého ďalšími výstupmi budú učebné
aktivity v rámci vzdelávacej platformy www.localhistory.sk a vedecká
monografia.
Výstavu pripravili historičky zo Spoločenskovedného ústavu Slovenskej
akadémie vied (SAV) Veronika Szeghy-Gayer a Patrícia Fogelová v
spolupráci s didaktičkami dejepisu z Centra celoživotného vzdelávania a
podpory projektov Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) Miriamou
Filčákovou a Katarínou Lukáčovou.
"Snažili sme sa pracovať s takými dokumentami, ktoré verejnosť
vlastne ešte nevidela. Na viacerých príbehoch, ktoré sú na výstave
odprezentované, sme spolupracovali s Košičanmi, ktorí nám k tomu dali
rodinné fotografie alebo dokumenty, prípadne nám dovysvetlili nejaké
detaily. Máme tam aj originál listu 12-ročného chlapca, ktorý písal
svojmu kamarátovi 2. mája 1944 z tehelne, kam boli Židia z Košíc
sústredení tesne pred deportáciami do vyhladzovacieho tábora
Auschwitz-Birkenau," uviedla Fogelová pre TASR.